Poznáte bodliak, ktorý lieči?Pexels
StoryEditor

Bodliak, ktorý lieči. Pomáha pri detoxikácii a problémy s pečeňou vyrieši takmer okamžite

15.02.2022, 10:00
Zdravie
Nezdravý životný štýl môže mať veľmi negatívny vplyv na váš organizmus či pečeň. Pestrec mariánsky je bodliak, ktorý už v minulosti zastával dôležité miesto v každej domácnosti. Pomáha totiž pri ochoreniach pečene, žlčníka alebo sleziny. Pozrite sa, prečo by ste mali zaradiť do vášho jedálnička práve tento zázračný liek.

Pestrec mariánsky dostal svoje meno podľa vďaka mliečnobielym pásom na listoch, ktoré podľa starej legendy vznikli z mlieka Panny Márie. Vo veľkom množstve rastie pri cestách, hnojiskách či plotoch. V prírode ho môžete spoznať podľa purpurových alebo bledofialových bodliakových kvetov, a keďže ich chránia pichliače, najlepšie sa zbierajú v rukaviciach. Dokonca ho mnohí pestujú aj v záhrade, pretože má nevšedný vzhľad. Treba si však dať pozor a nepomýliť si ho s inými bodliakmi, napríklad s bodliakom obyčajným, kučeravým či lopúchom väčším. Pestrec mariánsky pochádza z Kanárskych ostrovov a dnes je rozšírený už takmer po celej Európe. Na Slovensku sa mu najlepšie darí v nižších nadmorských výškach, kde má dostatok tepla a slnka. Pozrite sa, aké má liečivé účinky.  

Obsahuje neuveriteľne silnú látku

Liečivé účinky tohto nevšedného bodliaku sú spojené s látkou silymarín. Práve tá bráni, aby toxíny prenikali do vašej pečene. Okrem toho dokáže pestrec podporiť jej regeneráciu či zlepšiť celkový metabolizmus. Najvyšší objem silymarínu môžete nájsť najmä v semenách bylinky. Obsahujú rôzne druhy aminokyselín, bielkovín, horčiny, vitamínu E a veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín. Čo sa týka liečby, už v minulosti ľudia používali najmä jeho koreň či list. V súčasnosti sa využívajú hlavne nadzemné časti, a teda spomínané semená.

Jeho účinky na pečeň sú zázračné

Neuveriteľne silný účinok silymarínu na chronické poškodenia pečene bol vedecky preukázaný už pred tridsiatimi rokmi. Pestrec mariánsky sa používa hlavne pri cirhóze, stukovatení alebo toxickom poškodení pečene, napríklad pri otrave ťažkými kovmi, jedovatými hubami alebo liekmi. Má priaznivý účinok na tráviaci systém a tradične sa využíva pri nadúvaní, plynatosti či pálení záhy. Niektoré štúdie tiež dokazujú, že je schopný chrániť pred poškodením DNA a znižovať aktivitu látok, ktoré podporujú rast nádorov. Využíva sa aj pri Alzhaimerovej chorobe, a keďže má pestrec antioxidačné účinky, jednoducho dokáže prečistiť celý organizmus. Znižuje cholesterol, pomáha správnej funkcii žlčníka a lieči mononukleózu. Netreba však zabúdať na to, že spoliu s úžívaním tejto prírodnej medicíny je najlepšia aj zmena životného štýlu.

Čaj, tinktúra či olej

Pestrec mariánsky sa využíva rôznymi spôsobmi. Avšak najefektívnejšie účinky má v podobe drveného plodu, ktorý obsahuje najvyššie množstvo látky silymarín. Jeho podrvením sa liečivá sila bylinky maximalizuje. Regenerácia pečeňových buniek sa tak dostaví takmer okamžite. Taktiež má priaznivé účinky ako olej, ktorý sa vyrába lisovaním za studena. Avšak táto možnosť sa využíva najmä ako zdroj zdravých tukov, ktoré môžete získať napríklad jeho pridaním do šalátov či iných pokrmov. Určite je vhodný aj v podobe čaju, tabliet a ako tinktúra. Pri nich však treba myslieť na to, že sa pri ich výrobe znehodnocujú látky, ktoré pestrec mariánsky obsahuje. Tým stráca svoju silu. Odborníci teda odporúčajú využívať ho najmä prostredníctvom spomínaného drveného plodu.  

Je bezpečný pre každého?

Táto bylinka má veľmi málo vedľajších účinkov. Len zriedkavo sa môže dostaviť alergická reakcia, nadúvanie, hnačka či sucho v ústach. Pri predávkovaní je možný výskyt bolesti žalúdka, hlavy či zvracanie a nevoľnosť. Pozor by si mali dať ľudia trpiaci cukrovkou, ženy s rakovinou prsníka, maternice a vaječníkov. Taktiež nie je vhodný pre dojčiace ženy a malé deti. Avšak jeho pozitívnych účinkov je omnoho viac ako tých vedľajších, a preto ho odborníci viac než odporúčajú.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. máj 2024 22:36